I have changed, but change is okay...

22:54
Ahojtee! Vitajte späť opäť po dlhom čase. Asi by teraz malo prísť ospravedlnenie ale ja vám to skôr potrebujem objasniť. Potrebovala som pauzu. Od ľudí, od seba, svojích myšlienok a skrátka celého sveta. Chcela som si konečne ujasniť pár vecí, oddýchnuť si a verte mi že blog neskutočne milujem ale keď skrátka nemám chuť písať tak nebudem. Myslím, že je to tak lepšie aj pre mňa aj pre vás! :)
Taktiež som bola na tábore, kde nebola wifi takže som si ako tak oddýchla aj od internetu a spoznala tam naozaj úžasných ľudí. Bolo to až divné ako ma hneď "prijali" aj napriek tomu,že ma nepoznali a za to fakt ďakujem! Ste super všetci♥ Mala som na pláne článok so summer essentials ale prišlo mi to hrozne silené a bez pointy , tak teda ak máte pár drahocenných minút a nudíte sa ako ja, poďte ma vypočuť..

Ľudia sa menia a ja nie som výnimkou. Niekedy máte pocit, že sa topíte, že to už nevydržíte ale potom príde zázrak a vám sa podarí prežiť. Tak nejako by som popísala môj život v nedávnej dobe.
Za posledný rok či dva som sa nesmierne zmenila, či už fyzicky ale aj mentálne. Myslím si, že je to súčasť dospievania a som za to vďačná. Niekedy až ani nespoznávam osobu, ktorou som bola. Život je skrátka cesta, ktorou si musíte prejsť. Nedá sa hneď poučiť z chýb iných, či vedieť čo milujete a aký ste. Všetko je to veľká skúsenosť, kedy musíte skúsiť všetko a prejsť si či už dobrými alebo zlými cestami aby ste vedeli, čo je pre vás správne a zase naopak akou cestou sa nechcete vydať. Chce to čas, čas je to jediné čo máme. Prítomnosť! už žiadna minulosť či budúcnosť ale táto chvíľa.

Začína to pri maličkostiach, tak teda začnime pekne od začiatku. Napríklad hudbou. Počúvala som asi každý štýl hudby aby som zistila čo je pre mňa to správne. Boli tu aj chvíle keď som sa snažila počúvať to, čo sa páčilo iným len aby som zapadla ale tým sa dostávame k ďalšej téme. Najlepší postoj aký môžte v živote zaujať je byť sám sebou. Každý sme na ceste hľadania samých seba celý život ale treba si niekedy proste dať pauzu, zamyslieť sa, mať chvíľku sám so sebou a určiť si kam chceme smerovať. Počas života som sa naučila, že je to veľmi dôležité. (lol teraz zniem jak keby som mala 50tku na krku). Možno si hovoríte, že ak nie ste sami sebou tak vás majú ľudia radšej, zapadáte, ste kúl ale nevydrží to dlho. Po čase zistíte, že už nevládzete, že vás všetci opustili a vy ste stratili už aj sami seba ale teraz sa na to poďme pozrieť z tej druhej strany keď zostanete sami sebou. Zistíte, ktorí ľudia sú tí praví, budete konečne šťastní a nebudete sa musieť strachovať a pretvarovať. Máme toľko rôznych problémov tak prečo si vytvárať ďalšie. Žite tak ako to cítite. Niekedy treba uprednostniť srdce pred rozumom.

Ďalšiu vec, ktorú som sa naučila je že premýšľanie je super ale priveľa ho škodí. Často veci až moc premyslíte a potom sa začnete strachovať, či je to dosť dokonalé.
Niekedy mám pocit, že je až zlé že máme slobodnú vôľu a toľko možností. Sme materialisticky založení a veľmi sebeckí. Zabúdame na druhých a hodnotíme ich podľa výzoru či finančnej situácie. Často cítim, že ľudia sa menia na hrozné tvory a láska s pochopením sa zo sveta vytrácajú.
Taktiež som sa v poslednom čase naučila žiť tak ako to príde. Nesnažím sa premyslieť každý okamih v budúcnosti do detailov a snažím sa konať viac spontánne či nebáť sa nových vecí. Je skvelé nebáť sa, možno zlyháte ale o tom to je, raz to výjde netreba sa báť zlyhania. Nechcete predsa na smrteľnej posteli ľutovať to, čo ste nespravili len kvôli strachu. Život je tak krátky, krásny a mal by byť o výzvach. I tak všetci raz umrieme, netreba to brať vždy veľmi vážne. Aj keď ste taký perfekcionista ako ja skúste to.

Z faktom, ktorým bojujem ja osobne najviac je asi sebavedomie. Niekedy ma to tak trošku pohĺca. Bojím sa prihovoriť ľuďom, bojím sa že nie som pre nich dostatočne dobrá a že ich sklamem. Bojujem s tým ale chce to čas a skúsenosti.
Veľa ľudí ma považuje za extrémne pozitívne naladeného človeka, aj ja mám niekedy svoje ťažké chvíľky. Ako napríklad strach z toho, že niečo nevýjde.

Len som chcela aby ste vedeli, že v tom nie ste sami, ľudia trpia všeličím. Rôznymi psychickými chorobami, ktoré možno ani nepoznáte ale nie je zlé cítiť sa smutne, či nevedieť ako sa cítite. Chce to čas, vytrvalosť a skúsenosti. Ako som povedala všetko zlé je na niečo dobré a posunie vás to. LEN TO NEVZDÁVAJTE A BOJUJTE!! ♥
Pridám vám sem aj nejaké fotečky, aby to nebolo až také suché:)












Nezabudnite ma sledovať, aby ste neprišli ani o jeden príspevok!♥ Mám vás rada papaa

5 komentárov:

  1. krásny motivujúci článok plný skúsenosti, ktorými si každý mladý človek prechádza a prešiel... aj ja! :). takže úplne súhlasím! :).

    KEJMY ♥.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za krásny komentár♥ Prajem ti ešte nádherny deň:)

      Odstrániť
  2. Naozaj nádherný článok. Ja som sa vždy snažila zapadať aby ma mali všetci radi ale keď som začala byť sama sebou, veľa ľudí sa so mnou prestalo baviť. Mala som a aj mám veľmi malý kruh priateľov. Ale aspoň sa s nimi nemusím pretvarovať. Chcela som sa zoznámi s novými ľudmi ale stále neviem ako. :)Veľmi motivujúci článok.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem ti krásne za komentár! Veľmi ma to potešilo, povzbudilo a taktiež som si uvedomila že pre toto to vlastne robím, aby sa ľudia v tom necítili sami a nakopla som ich:) Veľmi sa teším, že si si našla priateľov ktorí sú skutoční a nemusíš sa pred nimi pretvarovať. K tomu tomu zoznamovaniu s novými ľudmi ti môžem poradiť len toľko, aby si sa chopila každej príležitosti. Mne veľmi pomáhajú rôzne podujatia, tábory a podobne ale určite si pamätaj, že nepotrebuješ stovky kamarátov na to aby si bola šťastná. Ono to príde samo, neboj sa! :) Ďakujem ešte raz a prajem ti pekný dník♥ Kaja

      Odstrániť

Používa službu Blogger.