I lost myself, but I am on way of finding myself!

20:33
Dnes to bude na dlho. Pripravte si popcorn a vypočujte si môj príbeh ak ste na to pripravení. Môžme začať!

Všetko to začalo asi pred rokom. V minulých článkoch som vám spomínala moje "problémy" s jedením a taktiež rôzne výlevy duše. Tento článok nebude výnimkou ale zájde trošku hlbšie. Asi sa pýtate, čo to vlastne pred tým rokom začalo? No musím vás sklamať. Sama to neviem. Neviem prečo sa to začalo, čo s tým súviselo ani ako som to mohla ovplyvniť ale poďme si to vysvetliť trošku zrozumiteľnejšie. Začalo to asi pred rokom, kedy som začínala mať pocit, že nič nemá zmysel. Strácala som záujem o seba aj o svoj život. Nie som si istá, či to pochopíte ak ste to nezažili. Dni prechádzali jeden za druhým. Mohli byť akokoľvek úžasne, mohla som mať perfektné známky, kamarátov, čokoľvek ale ten pocit tu stále bol a nesmierne ma ubíjal. Možno nie ani ten pocit ale tá bezmocnosť, že to neviem zastaviť. Tento pocit zahŕňal strach z budúcnosti, nezáujem o všetko čo som milovala, strach z názoru iných, pretvarovanie sa či celkový nezáujem o čokoľvek. Ako tu tak sedím, neustále premýšľam ako by som vám tento pocit lepšie priblížila. Nechcete to poznať, verte mi! Boli dni, ktoré som strávila celé v posteli so smutnou hudbou a slzami ale to vám prezrádzam asi až príliš. Samozrejem, že som to chcela zmeniť ale nejako som nevidela ten smer akým chcem ísť a taktiež som nemala silu. Niektorí to nazývajú úzkosť alebo anxiéta, čo je vlastne psychická choroba. Avšak v mojom prípade sa to chorobou nedalo nazvať. Spravila som si to sama.

Až v tejto chvíli som si uvedomila, že musíte padnúť na totálne dno aby ste zistili, čo robíte. Všetko to vzniká z malých faktorov, ktoré vás môžu až zničiť. V mojom prípade by som týmito faktormi mohla nazvať falošných priateľov, pretvárky, klamstvá a podobne. Veľmi veľkým nebezpečenstvom sú aj sociálne siete. Aj keď si to možno stále neuvedomujeme, číha to na nás každý deň. Podľa štatistiky 75% dievčat povedalo, že sa na sociálnych sieťach cítia v nebezpečí.
Mojím najväčším problémom bola snaha zapadnúť. Tak strašne som sa chcela podriadiť ideálom a iným ľuďom až som zabudla na moje skutočne "já". A tým sa dostávame aj k tomu, že som nebola príliš aktívna na blogu. Nie nebola. Snažila som sa dať si dokopy moje psychické zdravie a cítim, že som na dobrej ceste. Už nepočúvam hudbu, ktorú majú radi iní ľudia len aby sme mali spoločnú tému. Neobliekam sa  tak aby som našla svoju kópiu na každom kroku. Presadím si svoj názor a budem za neho bojovať. Budem robiť to, čo ma baví a nie to čo robia iní len pretože je to teraz v móde. Skrátka budem sama sebou! 

Už nechcem stratiť ani jeden deň v strachu či smútku. Tých dní bolo dosť aj keď neviem z akého dôvodu. Teraz je čas na skutočný život, ktorý bude stáť za to! Taký život o ktorom budem môcť na smrteľnej posteli povedať, že nebola ani jedna jeho sekunda premrhaná!

Týmto som chcela aj naviazať na moju tvorbu na blogu. Blog je môj najväčší záchranca. Všetky myšlienky, ktoré mám sem môžem poukladať a tak ich aspoň trošku dostať z mysle a aj preto som sa rozhodla raz a navždy akým smerom pôjdem. Pôvodne som mala vydať článok o summer essentials, ktorý mám napísaný už mesiac a tie fotky sú tam ozaj nádherné ale povedzte mi aký to má zmysel? Aký má zmysel hovoriť vám, čo máte robiť, čo máte používať, ako by ste mali vyzerať či hovoriť tu o nejakých produktoch. Myslím si, že mladí ľudia (dievčatá) v dnešnej dobe potrebujú trošku viac ako odporučenie na nový mejkap v ktorom budú vyzerať ako porcelánové bábiky. Potrebujú pochopenie zo strany rovesníkov a určitú motiváciu do života. Ja osobne to sama tak vnímam, keďže mám pocit, že svet nás mladých ľudí nevedie k ničomu a nedáva nám veľkú podporu. Preto si myslím, že každý jedinec je tvorcom svojho vlastného šťastia. Náš život je len v tom prípade zlý ak sa k nemu zle staviame.

Dúfam, že sa vám tento príspevok aspoň trošku páčil. Úprimne teraz si pripadám ako totálny blázon ale uľavilo sa mi. Konečne som našla svoj smer, či už v živote ale aj na blogu. Veľmi sa teším na príspevky, ktoré mám už teraz v hlave a budú plné pozitívnej energie a radosti to vám môžem sľúbiť:) Veď nechajte sa prekvapiť, máte sa na čo tešiť! Ďakujem vám za nesmiernu podporu, ste pre mňa všetkým. Budem sa vám snažiť oplatiť všetku vašu priazeň a motivovať vás. Nie ste v tom sami, každý má zlé chvíle. Či ich je menej alebo viac to závisí od okolností ale všetko je to vporiadku ak sa to snažíte zmeniť. Dajte tomu čas. Čas vylieči všetko.


DO KOMENTÁROV MI NAPÍŠTE, ČO VÁS ROBÍ ŠŤASTNÝMI!

                                                                                                                              xoxo Carla


4 komentáre:

  1. Chápem ťa. Niekedy si len tak sedím, premýšľam a hovorím si: Má toto vôbec zmysel? Občas sa tak cítim aj ja. Chcela by som zapadnúť, ale musela by som sa kvôli tomu zmeniť. A to nechcem. Možno, že nie som obľúbená, ale čo...radšej budem sama sebou a budem mať okolo seba ľudí, ktorý má majú radi takú aká som :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Som rada, že ma aspoň niekto chápe a taktiež, že si si našla čas prečítať si to! :) Veľmi si to cením a jednoznačne ostaň taká aká si pretože to je pre človeka to najlepšie.
      Ďakujem ti ešte raz a pekný večer♥

      Odstrániť
  2. Prečítala som si tvoj článok trikrát. A mala som pocit, že som ho písala ja. Je super, že si to dala zo seba von. :) Viem presne o čom píšeš. Ja som si 5 rokov prechádzala smútkom, trápením, nič ma nebavilo, v ničom som nevidela zmysel je sa znova postaviť na nohy a nepoddať sa tomu. :) Ja som toto zlé obdobie pretvorila na skúsenosť a teraz sa snažím prostredníctvom blogu ( a dúfam, že časom aj vlastnej organizácie) pomôcť ľuďom s podobnými problémami.
    Za tento článok veľký obdiv! :) Nie je to ľahké priznať si tieto veci verejne. Si statočná. :)

    EliVido
    https://elivido.blogspot.sk/

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Toto ma nesmierne potešilo a uvedomujem si ako veľmi som vďačná za to, že mám aspoň tých pár ľudí ktorí to čítajú. Úplne súhlasím s tým, že je skvelé pretvoriť takúto vec v skúsenosť, keďže nás to robí silnejšími. Je mi veľmi ľúto, že si takýmito vecami prechádzajú ľudia a teda hlavne mladí ľudia a preto som sa rozhodla to aj napísať a niekomu pomôcť či motivovať ho. Myslím si, že dokážeme zmeniť svet a aj vnímanie ľudí, len treba na tom pracovať a byť úprimný či už k iným ale aj k sebe samému. Držím ti palce v budúcnosti a dúfam, že to dotiahneš aj s blogom ďaleko. Ďakujem♥

      Odstrániť

Používa službu Blogger.