It was worth it!

20:46
Ahojteee moji milí čitatelia. Dneska po dlhej dobe sedím pri telke a užívam si pokojnú sobotu. Ach bolo to dávno keď sa to tak vezeme, čo som sa s vami spájala, ale mám pre Vás vysvetlenie. Asi mesiac vkuse som sa pripravovala na príjmačky a bolo to mojou hlavnou prioritou. Blog milujem je to časť mňa, ale musíte mi veriť, že to bolo pre mňa dôležité, avšak konečne to mám za sebou a úspešne. Zo štyroch škôl ma zatiaľ na dve prijali z čoho som nesmierne šťastná a taktiež ma to veľmi prekvapilo. Momentálne mám pre vás pripravených mnoho vecí, rôznych nových konceptov, photoshootov a príspevkov. Dúfam, že sa tešíte tak ako ja a hlavne, budem vás pri tom potrebovať. Dnes som sa opäť rozhodla trošku si vyprázdniť myseľ a podeliť sa s vami o pár nových skúseností a zážitkov. Ak mám byť úprimná je to môja najobľúbenejšia forma príspevkov, aj keď mi je jasné, že majú najmenšiu sledovanosť:( Tak poďme teda na to!

Ach je tak veľa vecí, ktorých by som vám chcela povedať, že ani neviem kde začať. V prvom rade asi začnem tým, že každá príležitosť či situácia v živote vám prinesie viac ako čakáte. Či už z negatívneho hľadiska, že sa poučíte, alebo z toho pozitívneho, že vám to prinesie veľmi veľa. Začalo to všetko asi pred mesiacom. Teda celkovo už dávno, ale pred mesiacom asi najintenzívnejšie. Jediným mojim cieľom bolo, dostať sa na dobrú školu. Bola som odhodlaná pre to robiť čokoľvek, no zároveň ma to dosť obmedzovalo. Celé dni som presedela nad knihami, ale nevadilo mi to, vedela som, že to chcem. Pripravovala som sa tak dlho, ale stále som pochybovala o samej sebe. Skrátka som cítila neistotu, bála som sa, že to nevýjde. Čo už, ja som raz taká. Neuveriteľná perfekcionistka a blázon. Hrozne som sa spochybňovala a počas toho som upadala do hrozne depresívnych stavov, kedy som to už fakt chcela vzdať, kedy som si už povedala, že fakt nevládzem a na to všetko učenie sa vykašlem. No ako asi aj všetci perfekcionisti viete, moje JA mi to nedovolilo, a tak som sa do toho pustila naplno. Až do dňa kým som nemala výsledky príjmačiek som sa spochybňovala a neverila si. No potom to prišlo. Zatiaľ ma prijali na 2 školy zo 4 a na ďaľšie výsledky ešte čakám. A teraz úprimne? Nie, stále tomu neverím, že som to zvládla, je to ako sen, ale verím v samú seba. Verím, že dokážem čokoľvek, keď si za tým pôjdem a to by ste mali aj vy. Teraz už konečne viem, že dokážem prekonať aj samú seba a že všetko sa dá ak naozaj chceme a pracujeme na tom. Som nesmierne rada za túto príležitosť, aj keď tipujem že väčšina z vás teraz na mňa pozerá ako na blázna, že čo mi také príjmačky mohli dať, ale ani ja sama stále nechápem, že tak veľa. Ďalším bodom je, že som stretla množstvo neskutočne skvelých ľudí s ktorými sme sa navzájom podržali a dodali mi neskutočné sebavedomie, ale aj oporu za čo im veľmi ďakujem. Hlavne Nelke a Katke, ak to čítate:) Najviac dúfam v to, že sa uvidíme v najbližšej dobe. Celkovo mi tento týždeň, plný zmetku, nervov, napätia či skúseností a skvelých ľudí dal krásne zážitky a mnoho sebavedomia. Z tohto všetkého však vyplýva, že budem musieť opustiť, mojich aktuálnych spolužiakov z čoho naozaj nie som nadšená. Aj keď to medzi nami niekedy fakt dosť škrípe, neviem si predstaviť, že po 4 (aj viac) rokoch ich nebudem každodenne stretávať. Ale, čo sa dá robiť život je raz taký, život je o zmenách a o posune vpred. Avšak kontakt s nimi si chcem udržať. Viem, že to nebude také ako to je momentálne, ale nechem ich úplne vyčleniť zo svojho života.
A ako vlastne nadpis súvisí s tým všetkým, čo som tu napísala? Chcela som tým len povedať, že nech už sa odhodláte spraviť čokoľvek, nebojte sa ísť si za tým, pretože to, čo je nakonci stojí za to:)

BUDEM RADA AK MI NAPÍŠETE AJ VY NIEČO DO KOMENTáROV, NAPRÍKLAD ČO VÁS ROBÍ ŠŤASTNÝMI... nesmierne rada si to prečítam:)
Ďakujem vám tak strašne moc za vašu oporu a zbožňujem vás z celého srdca. Papaa♥



Žiadne komentáre:

Používa službu Blogger.