Justin Bieber Purpose World Tour ♥

15:16
Ahojteee všetci, som nesmierne rada že ste opäť prišli na miesto, kde sa vám môžem opäť vyrozprávať. Dnes som si pripravila celkom nečakaný príspevok, pred ktorým poviem vám pravdu mám trochu nervy... Ide o jeden večer na ktorý som čakala tak dlho a behom 2 hodín bol preč. Bola som vtedy najšťastnejším, no a zároveň potom najnešťastnejším človekom. Mala som nesmierne zmiešane pocity a bola som plná eufórie.  Tak a ako ste si už asi podľa názvu všimli ide o koncert, koncert Justina Biebera...

Nepíšem tento príspevok pre to, aby som sa mohla vychvalovať, že som bola na nejakom koncerte, či to že som ho videla, ale pre to aby som vám vyrozprávala príbeh a aby ste pochopili jednotlivé súvislosti.

♥♥


Celé to začalo asi začiatkom decembra (nie som si úplne istá a ani nechcem klamať), keď som na facebooku zahliadla: "Justin Bieber v Prahe". Ak mám byť úprimná tak moje srdce prestalo biť a ani som nedýchala. Hneď som to všetko začala gúgliť, či to nie je náhodou nejaké klamstvo alebo tak, ale nebolo... Okamžite som bežala za mamou a tá povedala, že tam proste musím ísť... Lístky už však boli v predaji. Hrozne som sa bála , že už lístky nebudú a že sa tam nedostane, no a vtedy by sa mi asi zrútil celý svet... Pochopte zbožnujem ho 5 rokov a stále čakám, že ho jedného dňa uvidím a krásna predstava by sa mihnutím ruky mohla zosypať. Prezerala som asi všetky stránky, kde by som mohla nájsť lístky, no už žiadne poriadne neboli, bola som fakt zúfala... Ako som to tak hľadala zistila som, že bude koncertovať aj vo viedni a hned som do vyhľadávača naťukala: "Justin Bieber vienna concert" s nádejou, že nájdem lístky... A našla som, teda nie tak úplne. Ako správna fanúšička som chcela ísť do úplne prvého radu lenže tie lístky boli vypredané v priebehu 5 minút (áno doteraz si vyčítam, že som nesedela pred počítačom a neobnovovala stránku až by išli objednať, ale to je teraz vedľajšie), ale povedala som si že je úplne jedno kde budem, že proste budem šťastná za to že ho uvidím a že budem v tej istej miestnosti ako on:) Vybrala som lístky na státie a poprosila otca či by ich neobjednal (bolo mi jasné, že sa neprepašujem do úplne prvého radu, no bola som s tým zmierená) Vypla som počítač a potom ešte 5 minút sa usmievala do steny ako blázon. Bola som tak šťastná ako nikdy predtým, skrátka neopísaťeľný pocit. Celý ďaľší týžden som bola v tom, že budeme mať státie a že skončm v zadu, ani vo sne by ma nenapadlo čo spraví môj otec... Objednané lístky prišli poštou a ja som ich odbalila. Keď som ich zbadala tak sa mi začali tlačiť slzy do očí, bolo na nich napísane VIP... Slzy vybehli z očí a ja som išla objať otca. Bola som tak nesmierne vďačná. VIP lístky neznamenali stretnutie s ním ani prvú radu a mali sme sedenie, no videla som užasne každý jeho detail, ale o tom až neskôr. Vrátane lístku sme mali aj vstup o 2 hodiny skorej ako ostatní čiže čo ostatní mrzli vonku, tak my sme boli už v teplúčku a jedli sme. (Úprimne bolo mi ich naozaj ľúto lebo, keď som videla ako niektoré baby tam ležali od rána a nemohli ísť ešte dnu som sa cítila previnilo, ale s tým som nemohla bohužiaľ nič robiť:((( )
Lístky som mala v rukách tesne pred vianocami, no koncert sa konal až 8. novembra 2016 čiže skoro za rok... Mala som pocit, že to nevydržím tak dlhú dobu, ale čo iné mi ostávalo. Celý ten rok som sa pretĺkala sterotypnými dňami a vecami, už ma to fakt nebavilo a tešila som sa na ten jeden výnimočný deň. Nechcela som aby to skončilo, chcela som len aby to trvalo naveky, no bohužial nič nie je navždy...

Nastal 8. november a ja som vstala s krčami v bruchu už asi 5:30 aj keď bežne tak nestávam, konečne som bola úprimne šťastná (nie že by som bola nejak depresívny, človek ale tak chapete dúfam, čo tým myslím:D) Išla som do školy, pretože otec neechcel aby som niečo "vymeškala" (aj tak sa tam nič neučíme:D) , no samozrejme som sa vypýtala domov po štvrtej hodine, keďže na piatej sme písali test...Prišla som domov a ako správna a  pre väčšinu trápna fanúšička si nakreslila na jedno líco trblietavé srdce a na druhé si napísala "JB" (lol)... Spravila som si copíky obliekla si tričko s Justinom ( diki Aďaa♥)  zbalila všetky veci a skontrolovala ešte asi 10 krát, či mám lístky a mohlo sa ísť. Ešte asi 10 minút som sedela na posteli a opäť som vycerila zuby len tak do steny... Pomyslela som si: "Kaja dnes sa ti splní sen, konečne ho uvidíš..." a sama som neverila tomu čo som povedala. Bol to divný no zároveň krásny pocit. Pár minút pred odchodom mi ešte volala Kika a potom mi popriala pekný koncert. Schmatla som otca a poponáhľali sme sa k autu. Celý čas nám samozrejme hralo cédečko Justina a úpimne bolo mi jedno, že sa na mňa všetci pozerajú ako na debila, vlastne všetko mi bolo úplne jedno:D... Cesta bola docela prjemná, žiadne zápchy a podobne a trvala nám hodinku aj pól.




Prišli sme do viedne, ale neparkovali sme priamo pred Stadthhallou, keďže sme vedeli že parkovisko bude preplnené. Otec našťastie Viedeň pozná dobre takže vedel, kde zaparkujeme. Vtipná storka však je,  že nevedel že táto oblasť na parkovanie je po novom spoplatnená, takže zábava sa mohla začať. Najprv šprintujeme 100 metrov aby sme zastihli takého mladého chlapíka, nech nám poradí kde by sme mohli parkovisko zaplatiť, no ten nám len poradil, že si máme stiahnuť takú aplikáciu do mobilu (strašné niečo s týmito modernými ľuďmi, samozrejme otec ani ja sme takú aplikáciu  mobile nemali.) A tak vojdeme do talianskej reštaurácie, kde som ledva vydala zo seba anglickú vetu. Vtom strese som ani nevedela ako sa volám ale nejako sme sa dorozumeli, keďže ani čašníkové jazykové schopnosti neboli perfektné, ale zachránil nás.. Bežali (skôr šprintovali) sme ďaľších 200 metrov nájsť novinový stánok, ktorý nám poradil. Bol zatvorený, no a tak misia pokračovala ďalej. Po nesmierne dlhých 5 minutách sme našli otvorený stánok, kúpili si parkovací lístok a beželi späť, aby nám neodtiahli auto... (ešte aj to by nám chýbalo:D) Už unavení a vysilení sme mali namierené k hale. A vtedy sa opýtam otca: "Vieš kam máme ísť?" a on len odpovedal: "Ani veľmi nie!" vtedy ma skoro porazilo:DD (samozrejme, že vedel len ma naťahoval) Zapla som napriek tomu GPS v mobile a pobrali sme sa našim smerom... Bolo to vzdialené asi 3 kilometre odtiaľ, no tá cesta predstavovala večnosť... Trvala síce 45 minút, ale povedala som si, že čo by som pre Justina nespravila a tak som pridala do kroku.



Potom sme prišli pred arénu. Bola už tma a keď som tam zbadala tu masu ľudí nebolo to najpríjemnejšie, úprimne nemala som chuť ísť sa tam tlačiť... Do koncertu ostávali ešte 4 hodiny a tak sme išli ešte na kávu... Bola strašná, ale to nie je podstatné. Neskôr sme vlastne zistili, že lístky zahrňajú vstup cez backstage a, že pojdeme úplne iným smerom. Našli sme napokon mieto, ktorým sme mali vstupovať a čakali kým nás pustia do vnútra. Bolo tam maximálne 40 ľudí, čo bolo skvelé keďže pred hlavným vchodom ich bolo asi 100 tisíc. Mrzli sme pri asi mínus 2 stupňoch vonku a ja som mala oblečenú len tenkú bomberku a tričko s krátkym rukávam, prisahám že som si potom ešte asi hodinu necítila ruky. Čakali sme asi hodinu a potom nás pustil do vnútra. Stretla som aj jednu super babu (ahooj, keď to čítaš):) Potom sme sa konečne prepašovali dnu. Dostali sme jedlo a pitie a po celom dni nejedenia som to aj celkom ocenila (teda povedzme si pravdu kto by neocenil jedlo:DD) Prvý krát som ochutnala Mac&cheese a je to asi moje najobľúbenejšie jedlo for real. Potom nás pustili ďaľej, boli sme úplne bezorientovaný a vyšli ešte chvíľu na vzduch. Stálo tam asi 5 autobusov a boli obkľúčené ochrankármi, vymýšľali sme spôsob ako sa k autobusu dostať, ale nič:D... Sbskari boli až tak otrávní, že keď ste spravili čo i len jeden krok hneď na vás vrhli škaredý pohľad. Keď sme sa vrátili zbadala som stánok s merchom, chcela som si vystáť tu radu a kúpiť si tričko, ale otec ma od toho odhovoril a bola som trochu sklamaná.

už vnútri



 Po všetkom sme nakoniec našli vchod, ktorým sme mali vstúpiť už do samotnej haly. Otvorila som dvere a takmer som sa neudržala na nohách. V pozadí hral ešte predskokan, ale hudba bola tak úžasne hlasná a pódium bolo tak blízko (bol to môj prvý koncert, čiže si viete predstaviť ako neskutočne sa mi to páčilo) Skrátka už vtedy som stratila slová a odpratala sa na moje miesto. Predskokani The Knocks boli skvelí, poznala som aj väčšinu ich skladieb, ale aj tak to nebolo ono, všetci skrátka čakali na neho...




Na veľkej obrazovke zrazu vyskočilo, že Justin bude meškať hodinu. Vtedy sa všetci rozbehli ešte von z arény a išli si kúpiť jedlo, alebo niečo podobné, ale ja som proste tušila, že mám ostať. V priebehu 10 minút zhaslo svetlo a všetko to začalo. Ľudia sa začali hrnúť späť a kričať. Bolo to tak neuveriteľné, že to nejde ani slovami popísať. V zápätí Justin vyliezol vo velkej sklenenej kocke a začal spievať slová prvej piesne... Kričala som tak že som takmer stratila hlas a potom som to proste už nezvládla a pustili sa mi slzy z očí. Nechcela som plakať, ale všetok ten nával emócii a radosti to proste uskutočnili. Bola som tak neskutočne šťastná. Ako dospieval prvú pesničku všetci začali kričať ešte viac a Justin prišiel s ďaľšími pesničkami.



kvalitu berte s rezervou bolo to fotené na iphone 4s

posledná pesnčka sorry:(♥



 Celý ten čas som si to nesmierne užívala, smiala som sa na jeho vttipoch, plakala pri Purpose a tancovala pri každej tanečnej pesničke. Spravil takú perfektnú show, akú dokáže málokto. Hral na gitere a na bicích a dokázal nám, že proste dokáže toho hrozne veľa a že to nie je len taká chvíľková hviezda, ale legenda♥ Čo som si však na ňom cenila najviac bola kominikácia s nami. Nebola to len úžasná show, ale počas koncertu sme sa ho mohli pýtať na rôzne otázky a taktiež nám hovoril to, čo cíti, ako mu práve je a bol k nám úprimný. Celý čas vtipkoval, ale raz som mala pocit akoby aj jemu slza vybehla. Bol neskutočne pokorný a vôbec z neho nevyžaroval nejaký afekt alebo niečo podobné. Všetko to išlo od srdca. Vyžarovala z neho veľmi pozitívna energia a neustále nám ďakoval za to, že pri ňom stojíme aj po všetkých jeho chybách, ktore však ako obyčajný človek robí... Neskutočne som cítila to prepojenie medzi ním a nami fanúšikmi a myslím, že o tom by to malo byť. Je smiešne ako tu vlastne teraz píšem o niekom, koho vlastne ani nepoznám osobne, ale proste cítim že je dobrý človek a že aj keď robí chyby tak ich oľutuje... Mám pocit ako by som ho poznala celý život, no tomu tak bohužial nie je...

Neviem, čo ešte by som mohla k tomuto dodať, len asi to, že to bol jeden z mojich najkrajších dní a zážitkou. Nikdy na to nezabudnem. Je to proste niečo, čo keď nezažijete nikdy nepochopíte a som nesmierne vďačná každému, že som mohla byť súčasťou niečoho tak veľkolepého a neskutočne úžasného... Myslím, že aj tento ďaľší okamih a justinové slová ma opäť posunuli ďaľej. Veď ako sám povedal: "Život je niekedy ťažký, ale treba veriť pretože každý máme svoj účel, nikdy nenehajte hovoriť druhých, že niečo nedokážete a buďte sami sebou!"
Z koncertu som odchádzala plná radosti,ale aj smútku že to všetko skončilo. Keď sme vychádzali z haly snažili sme sa opäť dostať bližšie k autobusom, no bolo to nemožné:D.
Celou cestou na parkovisko sme s ocinom rozoberali koncert. Sám bol úplne príjemne prekvapený. Povedal, že si Justina niele ako umelca, ale hlavne ako človeka obľúbil. Sám uznal, že bol hrozne pokorný a že je proste talentovaný. Ako sme prichádzali k autu tak otec zrazu niečo vyťahoval spod bundy. Nechápala som, čo robí no zrazu som uzrela tričko z merchu♥ Zase som sa skoro rozplakala a hodila sa mu okolo krku...Potom sme už nastúpili do auta a celú cestu sme počúvali Justina úplne nahlas... Domov som prišla ráno o 2:00, ľahľa do postele a celý splnený sen sa skončil...

*btw v tomto príspevku vyzerám ako úplna emocionálna trosku, alebo ako to pomenovať, ale musíte uznať, že ak by ste aj vy uvideli nejakého svojho idola po 5 rokoch čakania tak, by to tiež takto dopadlo:DDD
*btw2 chcela som pridať videá, ale blog hrozne zhoršil ich kvalitu, tak keď tak ich mám na instagrame: _krlnczmrv_

Ďakujem vám krásne za prečítanie a pochopenie♥ a ak ste nemohli bť súčasťou koncertu, tak proste verte, raz sa tam dostanete. Pamätám ako som si pozerala príspevky ešte z jeho predošlého turné a nariekala, že tam niesom a vidíte sen sa mi teraz splnil, čiže treba len veriť:)
Ďaľšie príspevky určite môžte čakať už len vianočné, keďže ja som hrozný christmas lover a pre mňa vianoce začínajú často už aj v októbri:D Teším sa na vás pri ďaľšom príspevku.

pááá♥



2 komentáre:

  1. Super, že ti k šťastiu stačí tak málo - koncert nejakého prihlúpleho speváka. Dobre som sa pobavila na tom, akú dôležitosť tomu pripisuješ. Neboj sa, z toho vyrastieš.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pre každého znamená šťastie niečo iné a myslím, že by sme sa mali tešiť aj z maličkostí. Ale ako vidím, ty máš asi dosť nudný život, keď jediné na čom ti zaleží je písať hejt komenty... Neboj sa k srdcu si to neberiem:)

      Odstrániť

Používa službu Blogger.